Osobitá

Osobitá , výrazný  a dominantný vrch v Oraviciach vysoký 1687m.n.m. Je to nádherný mohutný končiar bočnej rázsochy odbočujúcej z hlavného hrebeňa Západných Tatier - Roháčov. Tvorí zvyšok pôvodného vápencového príkrovu Tatier. Názov Osobitá plne vystihuje jej krásu, tvar, polohu a jedinečný výhľad, ktorý poskytuje. Toto pomenovanie by už ani nemohlo byť lepšie - je to vrch, ktorý má osobitné a výsadné postavenie, ktoré geomorfologicky zaberá 12% povrchu slovenskej časti Západných Tatier. Názov Osobitá je veľmi starý písomne sa vyskytuje v listine z roku 1615. Dlhú dobu bola považovaná za symbol konca Tatier, ktoré ako písali poľský spisovatelia koncom 19 storočia tiahnu sa od „Havranej po Osobitú".

 

Na  Osobitej sú zvýraznené tri slabo oddelené vrcholky nachádzajúce sa v nadmorskej výške 1617, 1521, a 1587 m.n.m., ostatné dva sú oddelené Sedlom pod Osobitou.

Na Osobitej sa nachádzajú krasové jaskyne a nie všetky sú  doteraz preskúmané. Podľa údajov z roku 1997 najväčšie z nich sú: Bezedná Studňa (140m) a Jaskyňa v Okoliku. Vyhĺbené sú tu podobne ako v iných častiach Tatier štôlne po baníckych prácach dosahujúce hĺbku niekoľko desiatok metrov.

V minulosti  bola Osobitá dôležitým strediskom pastierstva, nachádzalo sa na nej 5 lúk a v 17 storočí sa tu páslo až 1500 kusov oviec a kráv. Bola skrýšou pre zbojníkov s chýrnym zbojníckym kapitánom Matejom Klinovským, ktorý údajne ozbíjal aj poľského kráľa. Zbojníci na Osobitej zvykli zapáliť vatru, ktorá bola signálom pre okolité i vzdialené slovenské a poľské dediny.

Osobitá sa vzpína nad dolinami: Zuberská, Blatná a Suchá. Zo žiadneho iného štítu nie sú také dobré výhľady ako z vrcholových partií Osobitej. Už na konci 19 storočia bola navštevovaná turisticky v roku 1870 vystúpil na vrchol Tytus Chalubiński , prvý zimný výstup je zapísaný v roku 1906 Mariusz Zaruski s priateľmi. Na začiatku 20 storočia na vrchole Malej Osobitej (1583 m.n.m)  bol pre turistov  vybudovaný bunker na ochranu pred nepriazňou počasia.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Osobitá je aj národnou prírodnou rezerváciou s výmerou 458 hektárov, ktorú tvorí vrch a jeho okolie. Územie za rezerváciu vyhlásili v roku 1974, nachádzajú sa tu skalné útvary a krasové javy.

Použitá literatura:

Úryvok z časopisu Krásy Slovenska č. 1-2/2006 - rubrika VRCHY,Józef Nyka:Tatry Slovackie, Przevodnik.Wyd.II.Latchorzew:Wyd.Trawers,1998.ISBN83-9001580-8-6.,Tatry Zachodnie Slowackie i Polskie.MapaTuristycna1:25000.Warszava:Wyd.Kartograficzne Polkart Anna Siwicka,2005/06. ISBN 83-87873-36-5.