Skorušinské vrchy

Skorušinské vrchy

Skorušinské vrchy sa nachádzajú severne od pohoria Západných Tatier. Od Osobitej ich oddeľuje tzv. Podtatranská brázda, ktorú tvoria Blatná dolina a Mihulčia dolina. Podtatranská brázda je výraznou sníženinou ťiahnoucou sa mezi Tatrami a Skorušinskými vrchami. Tato brázda vznikla na mohutnom tektonickom zlome.

Hlavný hrebeň Skorušinského pohoria sa tiahne od západu na východ je rozčlenený hlbokými korytovými dolinami  Studeného potoka a Oravice celý hrebeň ná dlžku okolo 25 km. V literatúre sa uvádza, že do Skorušinských vrchochov  parí aj časť pohoria Chočských vrchov  Kopec (1251 m), Skorušina (1314 m) a  Oravická Magura (Magura 1232 m), ktorá leží medzi Oravicou a hranicouu s poľskom.

 

Najvyšší vrch pohoria je Skorušina (1314 m). Výstup na vrchol je možný z troch smerov po značkovaných turistických chodníkoch. Z rozhľadne na vrchole Skorušinej môžeme vidieť  na juhu hlavný hrebeň Roháčov, na juhozápade Veľký Choč (1611 m), na západe Veľký Rozsutec (1610 m), na severe Oravskú maguru, Oravskú priehradu, Oravské Beskydy a Babiu horu (1725 m), na východe vidieť rozľahlú Oravskú kotlinu. Skorušinské vrchy sú na  17. priečke (z 83 najvyšších ) výšiek geomorfologických celkov Slovenska. Ďalšími významnými vrcholmi Skorušinských vrchov sú Blatná (1 143 m), Mikulovka (1 193 m), Javorková (1 140 m), Oslí vrch (1 039 m).

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Počas leta je tu možnosť zberu lesných plodov a húb.

Vhodné podmienky pre pestovanie letnej a zimnej turistiky.