Téma č.7: VIEROUKA: 1.1. PRÍPRAVA NA PRIJATIE SVIATOSTI BIRMOVANIA

 

Témy sú pripravené podľa nového Katechizmu katolíckej Cirkvi a sú rozdelené do piatich častí. Prvá časť je vierouka, druhá liturgika (sviatosti), tretia mravouka, štvrtá o modlitbe a piata je blízka príprava na prijatie sviatosti birmovania.

 

Téma č.7: VIEROUKA: 1.1. PRÍPRAVA NA PRIJATIE SVIATOSTI BIRMOVANIA

Čo je sviatosť birmovania?

 

Je to predovšetkým sviatosť, ktorá dopĺňa sviatosť krstu, to znamená, posilňuje pokrsteného človeka, aby si svoju vieru neohrozene vyznával, za svoje kresťanské presvedčenie sa nehanbil a s pomocou darov Ducha Svätého žil životom dobrého, prakticky veriaceho človeka. Teda je to sviatosť, pri ktorej prijímate Ducha Svätého - tretiu božskú osobu - s jeho darmi, ktoré z vás majú urobiť dospelých pre Krista. Síce, bez prijatia sviatosti birmovania - na rozdiel od krstu - môžeme byť spasení, ale birmovanie svojimi sviatostnými účinkami napomáha žiť plný kresťanský život. Preto k prijatiu tejto sviatosti je nutná viera. Možno si dáte otázku: Prečo na každého pobirmovaného neúčinkuje Duch Svätý rovnako? Vysvetlím vám to na takomto príklade. Predstavte si dom, ktorý má veľké okná, na ktorých sú drevené, dobre tesniace okenice. Je samozrejmé, že ak sú okenice úplne zatvorené, nie je možné, aby cez ne presvietilo slnko. Teda v celom dome bude tma ako v noci. Nakoľko sa okenice otvoria, natoľko bude svetlo v miestnostiach. Ak sa okenice otvoria úplne, slnečné lúče zalejú celý dom. Pýtajme sa. Ak sú okenice zatvorené a v dome je tma, je na vine slnko? Ak birmovanec príjme sviatosť birmovania a Duch Svätý v ňom neúčinkuje, je na vine Duch Svätý? Teraz už chápete, prečo Duch Svätý, ktorý rešpektuje našu slobodu, nepôsobí na každého birmovanca rovnako? Aj to teraz chápete, prečo má každý birmovanec túto sviatosť prijať dobrovoľne, ochotne a najmä so živou vierou, aby sa v ňom naplno splnilo birmovné poslanie.

 

Vznik a účinky sviatosti birmovania.

 

Pozrime sa bližšie na vznik a účinky tejto sviatosti. Ak budete mať niektorý večer trochu času, vezmite si do rúk Nový zákon a tam si nalistujte Skutky spoštolov, najmä 2. hlavu, verše 1 až 41, v ktorých sa opisuje prvá birmovka na Turíce, ktoré boli na päťdesiaty deň po zmŕtvychvstaní Krista a na desiaty deň po jeho nanebovstúpení. Apoštoli sa do tohto dňa skrývali, lebo sa báli. Pochybovali o Ježišovi, či ozaj vstal zmŕtvych. Nemali odvahy predstúpiť pred ľudí, aby o Ježišovi kázali, hoci všetky tie udalosti, ktoré sa stali, Ježiš predpovedal. A čo sa stalo s apoštolmi po zoslaní Ducha Svätého, to opisuje nielen 2. hlava Skutkov apoštolov, ale aj všetky skutky a okrem toho aj história prvej Cirkvi. Apoštoli sa prestali báť, ba práve naopak, neohrozene hlásali všetko, čo vedeli o Ježišovi, napriek tomu, že im to zakazovali, že ich prenasledovali, väznili, bili, ba dokonca každého okrem Jána kruto umučili. Apoštola Petra ukrižovali dolu hlavou, apoštola Bartolomeja zaživa odrali z kože, apoštola Šimona prerezali pílou cez pás, apoštola Jakuba zoťali sekerou, apoštola Tomáša prebodli kopijou a apoštolov Filipa a Ondreja ukrižovali.

 

 

1.2. ČLOVEK SMERUJE K BOHU - BOH SA ZJAVUJE ĽUĎOM

 

Človek smeruje k Bohu

Človek, tvor obdarený rozumom, je od svojho počiatku náboženský. Túži po Bohu, to jest po bytosti vyššej ako je on sám, aby s Bohom žil a aby v ňom našiel svoje šťastie.

Náboženstvo nachádzame u ľudí všetkých národov a všetkých čias - i dnes. Konštatujúc túto nepopierateľnú historickú pravdu, mnohí nepriatelia náboženstva začali hlásať, že náboženstvo vzniklo zo strachu z prírodných síl. Je pravda, že prírodné sily mohli mať pred tisícročiami vplyv na určité formy náboženstva, ale neboli príčinou jeho vzniku. Náboženstvo vzniklo ako zvýraznenie hlbokej prirodzenej požiadavky človeka. Potvrdzuje to i fakt, že dnes, keď si pôsobenie prírodných síl vieme vedecky vysvetliť, predsa cítime vnútornú potrebu náboženstva ako vzťahu k prvej príčine svojho bytia.

Rovnako tak sa mýlia aj tí, čo tvrdia, že náboženstvo vzniklo v dávnych dobách ako prostriedok sociálneho útlaku. Vyššie nábožensko - politické vrstvy snažili sa vraj vyzdvihovaním božstiev zastrašiť ľud, a tak upevniť svoju nadvládu. Tomuto názoru však protirečí fakt, že s náboženstvom sa stretávame aj u primitívnych kmeňov, kde nejestvujú nijaké sociálne triedy.

A na námietku, že náboženstvo vzniklo na základe klamu, stačí uviesť tisíce súčasných vedcov, ktorí veria z vnútorného presvedčenia. Je možné, že by sa všetci títo géniovia dali oklamať akýmsi náboženským preludom? Zo štatistiky vyplýva, že asi 90% všetkých ľudí vyznáva nejaké náboženstvo. Stupeň ich viery a náboženského života je, pravda, rozličný.

Nejeden ateista sa stal obeťou klamného predsudku: Vopred uveril, že Boh nemôže jestvovať. A keď sa v jeho vnútri prediera na povrch myšlienka o Bohu, systematicky potláča dôvody, ktoré by mu mohli Boha osvetliť a kŕčovite sa pridŕžať falošných mienok, ktoré sa snažia odstrániť pojem Boha. Niekedy je príčinou ateizmu aj pohoršlivý život ľahostajných kresťanov, ktorí svojím životom hlásajú opak toho, čo veria. Zvlášť mladí sa veľmi ľahko dajú pomiasť touto nedôslednosťou dospelých ľudí.

 

Môže človek spoznať Boha?

 

Áno, človek nielen verí, že Boh je, ale môže na to prísť aj svojím rozumom. Vieme, napríklad, že dvakrát dva sú štyri, lebo je to samozrejmé, a teda rozumný človek o tom nepochybuje. Ale že jestvuje Amerika, to mnohí iba veríme, nevieme to z vlastnej skúsenosti, pretože sme tam ešte neboli. Spoliehame sa však na pravdivosť tých, čo nám to povedali.

A tak obyčajne veríme v Boha preto, že nám to povedali druhí: rodičia, kňazi, vychovávatelia a v prvom rade Ježiš Kristus. No i sami, svojím rozumom môžeme prísť na to, že Boh jestvuje. Okrem rozumového dôkazu, vyplývajúceho z nášho jestvovania a našich túžob, každý nepredpojatý človek môže aj v samej prírode nájsť stopy Stvoriteľa - Boha.

Čím viac sa rozvíjajú prírodné vedy, tým širšie obzory sa otvárajú pred nami, aby sme pochopili, že tento krásny, účelne usporiadaný, harmonicky zladený svet a kozmos nemohol povstať sám od seba, ale dostal existenciu od nekonečne dokonalej, múdrej a starostlivej bytosti, ktorú veriaci ľudia nazývajú Bohom. Prírodná veda nám vysvetľuje, aké úžasné procesy prebiehajú v atómoch. Biológia nás učí, aké zložité chemické a fyzikálne deje sa odohrávajú v našom tele pri dýchaní, pri zažívaní, v krvnom obehu, v srdci, v mozgu atď. Prírodné vedy nám opisujú, aké zázračné biologické procesy prebiehajú v semienku, keď z neho začína klíčiť útle stebielko.

Prírodné vedy nám prinášajú stále nové objavy a novšie nám ešte prinesú. Teda čím hlbšie človek skúma prírodu, tým väčšie divy v nej objavuje a tým silnejšie sa presvedčuje, že celý kozmos nepovstal sám od seba, ale musela ho stvoriť nejaká vyššia bytosť.

Voltaire bol veľkým nepriateľom Cirkvi, ale veril v jestvovanie Boha. Hovorieval: „Dôkaz o jeho jestvovaní nosím vo vrecku!" - a vytiahol pritom hodinky. Inokedy povedal: „Nepredpojatý človek verí v Boha tak, ako verí, že je slnko. Stačí mať otvorené oči."

 

Boh sa zjavuje ľuďom

 

O kresťanstve tvrdíme, že je zjaveným náboženstvom, to jest náboženstvom, ktoré sa zakladá nie na nejakých filozofických uzáveroch, ale priamo na Božom zjavení. Lebo sám Boh prehovoril k ľuďom. Boh sa prejavil nielen slovami, ale aj mnohými spasiteľnými zásahmi do dejín ľudstva. Medzi zjavené náboženstvá patrí aj židovské náboženstvo. Avšak príchodom Krista toto náboženstvo bolo zavŕšené a skončilo svoju úlohu. Keďže kresťanské a židovské náboženstvo sa zakladajú na zjavení, ktoré pochádza od nadprirodzenej bytosti - Boha, voláme ich náboženstvami nadprirodzenými alebo zjavenými.

To, že Boh prehovoril k ľuďom, nazývame zjavením. Boh prehovoril prostredníctvom vybraných ľudí, ktorí toto zjavenie tlmočili ľudu. V mnohých prípadoch to boli slová, ktorými inšpirovaní proroci prehovorili, čomu hovoríme ústne podanie. Ale vo veľa prípadoch uvedení ľudia Božie zjavenie napísali a toto napísané Božie zjavenie nazývame Sväté písmo, nakoľko ho zjavil Svätý Boh.

Sväté písmo, ktoré nazývame aj Biblia, je zbierka kníh, ktoré delíme na knihy Starého zákona, ktorých je 45, a na knihy Nového zákona, ktorých je 27.

Knihy Starého zákona obsahujú dejiny spásy do príchodu Ježiša Krista a knihy Nového zákona obsahujú Dejiny spásy od Ježiša Krista cez apoštolské časy.

Prvotným autorom kníh Svätého písma je sám Boh, ktorý svoju vôľu inšpiroval cez jednotlivých ľudských autorov a používal ich ako účinný nástroj zjavenia svojej pravdy. Hovoríme teda, že knihy Svätého písma boli napísané z vnuknutia Ducha Svätého.

Už Židia pokladali za slovo Božie niektoré knihy Svätého písma, zvané Zákon a Proroci. Čítali ich pri bohoslužbách, študovali ich a s nimi sa riadili vo svojom každodennom živote, súc presvedčení, že v týchto knihách k nim prehovoril sám Boh. Prvotná Cirkev hneď od začiatku bola presvedčená o tom, že autorom Svätého písma je Duch Svätý. Svedčí o tom napríklad svätý Peter, svätý Pavol a iní. Teda všetky knihy Svätého písma sú vnuknuté, inšpirované Duchom Svätým. Čo máme rozumieť pod slovom inšpirácia? Inšpirovať v bežnom zmysle slova znamená dať niekomu tvorivý podnet, podnietiť niekoho k vytvoreniu dajakého diela. V tomto zmysle hovoríme o inšpirácii spisovateľov, umelcov a pod. Inšpirácia Svätého písma je však čosi iné. Pod inšpiráciou v biblickom zmysle rozumieme, že knihy Svätého písma majú za pôvodcu Boha. Na napísanie posvätných kníh Boh si vyvolil ľudí, ktorých použil tak, aby oni uplatnili svoje schopnosti, svoju reč, svoj osobný štýl. Boh však účinkoval v týchto ľuďoch tak, aby napísali ako skutoční literárni pôvodcovia všetko to, a len to, čo on sám chcel zjaviť ľuďom. Teda ide tu o spoluprácu dvoch autorov. Boh je pravým, prvoradým a hlavným autorom Svätého písma. Aj inšpirovaní autori, čiže svätopisci, sú pravými, ale druhoradými autormi kníh Svätého písma. Napísali svoje spisy podľa svojho osobného štýlu, podľa svojho charakteru, ale vždy pod priamym vedením Božím. Spolupráca týchto dvoch autorov nedá sa ľahko psychologicky vystihnúť.

 

 

Ako sa zjavoval Boh?

 

V Starom zákone sa Boh zjavoval ľuďom rozličným spôsobom, slovom i skutkami. Jeden Boh. „Ja som Pán, tvoj Boh, nebudeš mať iných bohov okrem mňa." (Ex 23). Stvoriteľ, ktorý všetko stvoril. „Nebesia rozprávajú o sláve Boha a obloha hlása dielo jeho rúk." (Ž 19,2) Pán, ktorý múdro vládne a spravodlivo súdi tento svet. Všetci ľudia ho musia poslúchať. „Boh usporiadal divy svojej múdrosti: len On je pred vekmi a bude naveky." (Ekl 42,21) V Novom zákone sa dokončuje Boží obraz. Kristus nám nehovorí len o existencii Boha, ale sám na sebe ukazuje, aký Boh je. „Boha nikto nikdy nevidel." Kristus nám zjavuje Boha v Novom zákone ako Otca, ktorý nás miluje, odpúšťa nám a pomáha. Trojjediného Boha, ktorý nás stvoril, vykúpil a posvätil.

 

 

• ZHRNUTIE PRVEJ PREDNÁŠKY

 

• Človek je stvorený, aby žil v spoločenstve s Bohom a aby v ňom našiel svoje šťastie.

• Cirkev učí, že vo svetle prirodzeného rozumu môže človek spoznať jediného pravého Boha ako Stvoriteľa a Pána. Z pozorovania stvorenstva v jeho rozmanitosti a dokonalej účelnosti usudzujeme, že Boh je nekonečne dokonalý. Naša ľudská reč však nemá primerané výrazy na vyjadrenie veľkosti Boha.

• Boh sa ľuďom z lásky zjavil a daroval. Tým dal úplnú a definitívnu odpoveď na otázku o zmysle a cieli ľudského života.

• Boh sa ľuďom zjavoval postupne prostredníctvom svojich slov a činov. Naplno sa zjavil tým, že poslal na svet svojho Syna. Kristus je Slovo Otca.

• Sväté písmo obsahuje inšpirované skutočné Božie slovo. Boh je jeho autorom, lebo inšpiroval ľudských autorov. Pôsobil v nich a cez nich, čím zaručil, aby vo svojich spisoch učili bez omylu spásne pravdy.

• Štyri evanjeliá majú vo Svätom písme ústredné postavenie, pretože ich stredobodom je Ježiš Kristus.

• Jednota Starého a Nového zákona vyplývajú z jednoty Božieho zjavenia a plánu spásy. Starý zákon pripravuje Nový a ten zas dopĺňa Starý. Obidva sa spásonosne objasňujú. Obidva sú skutočným Božím Slovom.

 

 

OTÁZKY:

1. Môže človek spoznať Boha?

Áno, vo svetle prirodzeného rozumu a vo svetle Božieho zjavenia.

2. Kto nás učí veriť Ježišovu pravdu?

Rímskokatolícka Cirkev.

3. Odkiaľ nás Cirkev učí Ježišovu pravdu?

l. Zo Svätého písma.

2. Z ústneho podania.

4. Čo je Sväté písmo?

Sväté písmo je zbierka kníh, ktoré boli napísané z vnuknutia Ducha Svätého.

5. Ako sa delí Sväté písmo?

Na Starý a Nový zákon.

6. Čo obsahuje Starý zákon?

Dejiny spásy, v ktorých sa očakával Ježiš Kristus.

7. Čo obsahuje Nový zákon?

Štyri evanjeliá o Ježišovom živote na zemi.

Skutky apoštolov.

Listy apoštolov.

Zjavenie svätého Jána.