Téma č.27: BLÍZKA PRÍPRAVA: 5.1. KRST A BIRMOVANIE

V. ČASŤ

BLÍZKA PRÍPRAVA

 

 

Téma č.27:  BLÍZKA PRÍPRAVA:  5.1. KRST A BIRMOVANIE

 

         Milí birmovanci!

         Ešte by som vám mal veľa hovoriť o pravdách nášho náboženstva, ale to by ste na poučenie museli chodiť niekoľko rokov. Ak ste seriózne brali moje prednášky a pripravovali sa s úprimným úmyslom na birmovku, tak ste dostali dobrý základ poznania svojej viery, čo bude pre vás akoby odrazový mostík do ďalšieho poznávania. Ostatné vedomosti si už môžete a máte aj povinnosť dopĺňať sami. Keď budete pravidelne chodiť na sväté omše, počúvať Božie slovo a aj sami sa doma vzdelávať, tak sa o vašu vieru a váš život z viery nebojím.

         V tejto predposlednej prednáške sa chcem vrátiť úplne na začiatok. Nie na začiatok našej prípravy, ale na začiatok čohosi veľmi dôležitého. Na začiatok Božieho života vo vás, keď vás rodičia priniesli ako deti do kostola a dali vás pokrstiť. Viem, že ste tu aj takí, ktorí ste sa neskôr, možno bez rodičov sami rozhodli pre tento krok. Nech je to akokoľvek, chcem túto prednášku venovať krstu, jeho významu, a tak prejsť na sviatosť birmovania.

 

Krst - jeho význam.

 

         Znakom krstu bolo kedysi ponorenie človeka do vody. Aj dnes možno krstiť ponorením. Robí sa tak najmä v misijných tropických krajinách. U nás polejeme hlavu krstenca vodou. Znak ponorenia naznačuje, že krstenec sa ponára do vody ako Ježiš do hrobu. Ježiš z hrobu vstáva do nového života v Bohu. Vstupuje do vznešeného spoločenstva s Otcom, Synom a Duchom Svätým. Maličký nepatrný človek dostáva sa do Lásky v Božej rodine. Túto veľkú duchovnú hodnosť dostáva krstenec pre smrť a vzkriesenie Ježiša.

         Nič to, že znak ponorenia sa časom nahradil poliatím vodou. Znakom tu zostáva voda. Svätý Ján tu vysoko vyzdvihuje vodu ako znak. Hovorí o vode života. Ako je voda predpokladom života, takže bez vody je život nemožný, tak krstná voda znamená dar nového života v Láske Božej rodiny, čiže dar Ducha Svätého. V takomto zmysle hovorí Ježiš o vode so Samaritánkou pri Jakubovej studni. (Jn 4, 10-15)

         Keď sa teda hlava dieťaťa polieva vodou, voda naznačuje Boží život darovaný krstencovi. Boh sa u proroka Jeremiáša nazval prameňom živej vody. (Jer 2, 13)  Voda je symbolom Ducha Svätého, ktorý je princípom nadprirodzeného Božského života.

         Krstom sa dostáva človekovi prvý raz Božia láska prostredníctvom znaku vody.

         Sv. Gregor vraví o pravej vode takto: „Ježiš vystupuje z vody a vidí, že nebesia, ktoré uzavrel Adam pre seba a pre svojich potomkov, sa otvorili.“ Takisto sa každému človekovi pri krste otvárajú nebesia, ktoré mal predtým zavreté v dôsledku toho, že bol Adamov potomok, postihnutý odňatím práva na nebo. Krstom sa stane človek solidárny s Kristom, Božím Synom, ktorý má synovské právo na nebo a toto právo prechádza na všetkých, čo krstom vstúpia do solidarity s Kristom. Solidarita s Kristom prevyšuje bývalú solidaritu s Adamom.

 

Účinky krstu

 

         Druhá skutočnosť: Zostúpenie Ducha Svätého sa v krste tiež udeje prvýkrát v živote človeka. Už sme si povedali, že ľudskými slovami najvhodnejšie vyjadrujeme Ducha Svätého ako lásku v Bohu medzi Otcom a Synom. Aj to už vieme, že láska, ktorá prúdi v Bohu, nezostáva iba v Bohu, ale sa prelieva aj na ľudí. Pri krste nás Ježiš ponára do prúdenia Božej lásky, aby Božia láska prúdila aj v nás. Naznačuje sa to ponorením človeka do vody. Voda je symbol Ducha Svätého. Do Ducha Svätého sme pri krste ponorení, čiže do prúdenia Lásky medzi Otcom a Synom sme ponorení. Láska Božia nás priberá do svojho prúdenia, začína prúdiť v nás, rozlieva sa v nás. Tým činom sa duša očisťuje a napĺňa nebeskou krásou, ktorá sa volá milosť posväcujúca. Touto     krásou sa stávame podobní Ježišovi. Ponášame sa na neho ako na vlastného brata. Stávame sa jeho bratmi a sestrami.

         A tak sa dostávame k finálnemu účinku krstu, že nad nami zaznievanú tie isté slová ako nad Ježišom: „Ty si môj milovaný syn, v tebe mám zaľúbenie. Ty si moja milovaná dcéra, v tebe mám zaľúbenie“. Ježišovi bratia a sestry sa stávajú milovanými synmi a dcérami nebeského Otca.

         Sv. Ján apoštol túto duchovnú skutočnosť vysoko hodnotí, keď nadšene volá: „Pozrite, ako veľmi nás miluje Otec nebeský, že sa smieme nazývať nielen synmi a dcérami Božími, ale že aj skutočne nimi sme.“ (por. Jn 3)

         Sv. Pavol o synovstve Božom píše Rimanom s veľkým zanietením. Píše: „Všetci, ktorí sa dajú viesť Duchom Božím, sú synmi Božími. Nedostali ste ducha otrokov, aby zasa budil vo vás strach, ale ste dostali Ducha synov, v ktorom voláme: Abba! Otče! Tento Duch svedčí spolu s duchom naším, že sme dietkami Božími, sme aj dedičmi Božími a spoludedičmi Kristovými“. (Rim. 8, 14-17)

         Rovnako radostne to oznamuje aj Galaťanom: „Skrze vieru v Ježiša Krista všetci ste synmi Božími... A keďže ste synovia Boží, poslal Boh Ducha svojho Syna do našich sŕdc, volajúceho: Abba! Otče! Už nie si teda sluha, ale syn a keď si syn, si aj dedič podľa vôle Božej“. (Gal 3, 26-4,7)

         V kresťanskom staroveku pokrstená deva Afra slúžila u dcéry pohanského kráľa. Raz kráľova dcéra rozkázala slúžke Afre: „Vyšľahaj bičom otrokyňu!“ To sa nezrovnávalo s kresťanským svedomím devy. Nechcela poslúchnuť. Pani na ňu prísne skríkla: „Pamätaj na to, že som kráľova dcéra!“ A vtedy deva odpovedala: „Ja som, prosím, viac. Ja som dcéra Božia!“ Kráľova dcéra stíchla. Dala si vec vysvetliť. Oboznámila sa s kresťanskou vierou a napokon sa dala pokrstiť.

 

Birmovanie

 

         Teraz od krstu prejdeme k ďalšej sviatosti, k tej, na ktorú sa chystáte. Je to sviatosť birmovania.

         Od najstarších čias sa volá sacramentum plenituidinis, čiže sviatosť doplňujúca krst. Napríklad sv. Cyprián píše: „Ako sa v Samárii Peter a Ján doplnili, čo chýbalo, tak prostredníctvom našej modlitby a vkladaním rúk sa pokrstenie doplňuje Pánovým požehnaním.“ (Epist.73 ad Xubaianum 9)

         Znakom tejto sviatosti bolo kedysi vkladanie rúk. Pretože tento znak sa používal pri viacerých príležitostiach, napríklad pri kňazskej ordinácii, pri sviatosti pokánia, pri požehnaniach, pri uzdravovaní chorých, pri pomazaní chorých, bol príliš rozsiahly a neoznačoval špecificky dar Duch Svätého. Preto Cirkev neskôr pridala k tomuto znaku chrizmaciu, čiže poznačenie na čele posvätnou chrizmou.

         Sv. Augustín vraví: „Olej je znakom Ducha Svätého“. (Sermo 227) Táto znakovosť vychodí z textu Pavla apoštola z druhého listu Korinťanom. Pavol tam píše: „Boh nás upevňuje spolu s vami v Kristovi a pomazal nás. On nás označil svojou pečaťou a vložil nám Ducha (Svätého) do vnútra ako závdavok“. (2 Kor 1, 21-22)

         Sviatostný znak birmovného pomazania naznačuje darovanie Ducha Svätého. Darovanie Ducha Svätého bolo predpovedané v Starom zákone, Kristus ho výslovne prisľúbil a uskutočnil na Turíce. Apoštoli ho uskutočňovali vkladaním rúk, Cirkev v tom pokračuje sviatosťou birmovania.

         Rozdiel medzi krstom a birmovaním spočíva v tom, že krst naznačuje a aplikuje tajomstvo umučenia a vzkriesenie Pána, birmovanie naznačuje a aplikuje tajomstvo nanebovstúpenia a Turíc. Ako v živote Ježišovom je nanebovstúpenie a zoslanie Ducha Svätého doplnením jeho umučenia a vzkriesenia, tak je birmovanie doplnením krstu.

         Birmovaný človek sa teda hlbšie ponára do prúdenia lásky medzi Bohom Otcom a Synom. Vrúcnejšie môže vyrieknuť Abba - Otče, takže je uschopnený intenzívnejšie svedčiť životom o Kristovi, ako je napísané v Skutkoch apoštolských a apoštoloch, ktorým  Ježiš povedal: „Zostúpi na vás Duch Svätý a buďte mi svedkami v Jeruzaleme a v celom Júdsku i v Samárii a až do konca sveta“. (Sk 1, 8)

         Chrizmácia na čele to vynikajúco naznačuje aj spôsobuje. Zreteľne hovorí o tom úvod do obnoveného obradu sviatosti birmovania. Vraví: „Pokrstení pokračujú v ceste kresťanského zasväcovania sviatosťou birmovania. V tejto sviatosti prijímajú Ducha Svätého, ktorého na Turíce zoslal Pán na apoštolov. Týmto darom Ducha Svätého sa veriaci plnšie pripodobňujú Kristovi a dostávajú silu, aby vo viere a láske vydávali svedectvo o Kristovi na budovanie jeho tela. A znamenie, čiže Pánov znak sa im vtláča tak, že sa sviatosť birmovania nemôže opakovať“. (Rímsky potifikál, Sviatosť birmovania, úvod čl. 1. a 2.)

 

Vysvetlenie obradu

 

         Zhromaždenie miestnej cirkvi pri slávení birmovania má účasť na tajomstve Turíc, na dare Ducha Svätého. Preto je dôležité pomocou vonkajších obradov vniknúť do tohto tajomstva. Celý obrad má sa konať v srdečnej a priateľskej atmosfére.

        

         1. Liturgia slova: biblické čítania, predstavenie birmovancov a homília.

 

         a) Biblické čítania

         Každá sviatosť sa spravidla vysluhuje v spojení s liturgiou slova. Biblické čítania pri takýchto príležitostiach nemajú priamo katechetické zameranie, ale sú integrálnou časťou sviatosti. Dávajú jej historický rozmer. Nebolo by možné pochopiť sviatosť Ducha Svätého, keby nebola zasadená do rámca dejín spásy, ktoré nám pripomínajú, sprítomňujú a osvetľujú biblické čítania. Božie slovo, ktoré ohlasuje historickú udalosť zoslania Ducha Svätého, osvetľuje jeho sviatostný príchod. Je súčasne katechézou, no najmä podstatnou časťou sviatosti. Čítania určené na sviatosť birmovania - a je ich 29 - hovoria o prisľúbení Ducha Svätého už v Starom zákone, o splnení prisľúbenia najprv v Kristovi a potom v apoštolskom období a v Cirkvi. Birmovanie, ako udalosť zoslania Ducha Svätého, je biblickým čítaním zasadené do dejín spásy ako spásonosná udalosť.

 

       b) Predstavenie birmovancov

       Tento obrad má význam na rovine ľudskej, cirkevnej a osobnej. Predstavovanie jednotlivých birmovancov biskupovi odstraňuje anonymitu, napomáha vytvoriť rodinnú atmosféru a dáva každému možnosť vyjadriť svoj úmysel. Ide o možnosť osobného stretnutia sa s biskupom, ak už nemali túto možnosť predtým.

 

       c) Homília alebo príhovor

         Biskup v homílii vysvetlí na základe biblických čítaní sviatostné tajomstvo birmo-vania.

 

         2. Liturgia sviatosti: obnovenia krstných sľubov, vkladanie rúk na birmovancov, pomazanie krizmou a modlitba veriacich.

 

         a) Obnovenie krstných sľubov

         Obnovenie krstných sľubov potvrdzuje vzťah birmovania ku krstu. Birmovanie je totiž prirodzeným rozvinutím a doplnením sviatosti krstu. Volá sa aj vyznaním viery. Pri krste dieťa ešte nevedelo osobne vyznať svoju vieru. Robí to teraz pri birmovaní,     keď pred biskupom a Cirkvou vyznáva svoju vieru, ktorá sa žiadala od rodičov a krstných rodičov pri krste dieťaťa, aby vo viere Cirkvi mohlo byť pokrstené. Teraz birmovanec dokazuje, že si túto vieru osvojil. Vyznanie viery pred biskupom a Cirkvou má ešte aj ten význam, že si birmovanec uvedomuje svoju zodpovednosť za Cirkev.

 

         b) Vkladanie rúk na birmovancov

         Biskup najprv vyzve ľud na modlitbu. Po chvíli ticha vystrie spolu s kňazmi, čo mu budú pomáhať pri birmovaní, ruky nad birmovancov a potom sa modlí veľmi dôležitú modlitbu, v ktorej prosí Otca, aby na tých, ktorých už znovu zrodil z vody a z Ducha Svätého, zoslal Ducha Obhajcu, Tešiteľa s jeho siedmimi darmi.

         Vkladanie rúk je gestom, ktoré sa používa od najstarších čias ako znak požehnania a odovzdania milosti. Tu ide o gesto, ktoré vyjadruje odovzdanie Ducha Svätého.

 

         c) Pomazanie krizmou a sviatostná formula

         Toto je podstatná časť sviatosti. Biskup si namočí palec do svätej krizmy, urobí ním kríž na čele birmovanca, ktorého osloví menom, a povie sviatostnú formulu:

M., prijmi znak Daru Ducha Svätého. Birmovanec odpovie: Amen. Biskup pozdraví birmovanca: Pokoj s tebou. On odpovie: I s duchom tvojím.

         Birmovanec v hĺbke svojej bytosti dostáva znak od Ducha Svätého, že neodvolateľne patrí Kristovi a Cirkvi. Už samá príbuznosť slov: Kristus, krizma, kresťan - vyjadruje podobnosť s Kristom, ktorý bol pomazaný Duchom, a poukazuje na prorocké poslanie birmovanca.

         Olej krizmy naznačuje duchovú silu, ktorú birmovanec dostáva pri birmovaní. Balzam v krizme znamená ľúbeznú vôňu kresťanského života, akým má birmovanec žiť. Znak kríža na čele značí, že sa birmovanec nikdy nebude hanbiť za kríž a že bude     svoju vieru pred svetom vyznávať aj bojovať za Krista. Pozdrav pokoja je veľkonočným pozdravom, ktorým vzkriesený Pán pozdravil apoštolov. Tento pozdrav sa rezervuje biskupovi: Kresťanské spoločenstvo, ktoré pochádza z Kristovej Veľkej noci, je v podstate veľkonočným spoločenstvom.

 

         d) Modlitba veriacich

         Liturgia slova sa končí modlitbou veriacich, v ktorej sa modlíme za birmovancov, za ich rodičov a birmovných rodičov a za všetkých veriacich.

 

         3. Liturgia Eucharistie

 

         Eucharistická obeta je vyvrcholením uvedenia do kresťanského života. Svätým prijímaním sa spečaťujú vernosť a láska ku Kristovi, ktoré v nás rozlieva Duch Svätý. Eucharistia bude pre pobirmovaného človeka centrom jeho duchovného života, lebo v nej je všetko dobro. Skrze Eucharistiu všetci sme v jednom Duchu jedno telo, tajom-né Kristovo telo.

 

         4. Záverečné požehnanie

 

         Slávenie birmovania sa končí biskupským slávnostným požehnaním alebo modlitbou nad ľudom.

 

Moja odpoveď

 

         Milí birmovanci!

         Ste pred prijatím sviatosti birmovania. Pán Ježiš vám chce dať najväčší dar, aký on vie dať. Chce vám dať Dar Ducha Svätého. Týmto darom budete „dokonalejšie spojení s Cirkvou a budete obohatení zvláštnou silou Ducha Svätého, takže vo zvýšenej miere budete viazaní ako praví svedkovia Kristovi šíriť a brániť vieru slovom a skutkom.“ (LG 11) Nesklamte dôveru, ktorú do vás kladie Pán Ježiš a jeho Cirkev.

 

ZHRNUTIE PREDNÁŠKY

 

         Ježiš poslal apoštolov ohlasovať evanjelium do celého sveta a krstiť tých, čo uveria. Krst je teda sviatosť viery, a preto bez nej nik nemôže byť pokrstený. V prvotnej Cirkvi sa aj malé deti krstili, ak uverila a dala sa pokrstiť celá rodina. Dnes sa smú malé deti krstiť v rodinách, v ktorých je predpoklad, že dieťa bude vychovávané vo viere. Viera po krste musí rásť, čo platí rovnako pre deti aj pre dospelých. Krst je viazaný na sviatostné znaky. Človek, ktorý bez vlastnej viny nespoznal Kristovo evanjelium a jeho Cirkev, ale hľadá pravdu a žije podľa svedomia, môže dosiahnuť spásu. Krst oslobodzuje od záťaže dedičnej viny a odpúšťa všetky osobné hriechy. Krstom sme včlenení do vnútro božského trojičného života ako adoptívni bratia Ježiša Krista. Stávame sa členmi Cirkvi a údmi Kristovho Tajomného tela aj Božím ľudom, v ktorom nie sú žiadne rasové, národné, kultúrne ani spoločenské hranice.

         Prijatie sviatosti birmovania nie je síce k spáse nevyhnutné, je však veľmi potrebné k plnému životu z viery. Završuje krst tým, že uschopňuje plniť krstné záväzky: ohlasovať veľké Božie skutky slovom i životom. Preto sa udeľuje vo veku, keď dieťa začína preberať zodpovednosť za svoje konanie. Pri krste dospelého sa sviatosť birmovania vysluhuje súčasne.

         Sviatosť birmovania udeľuje biskup alebo ním poverený kňaz. Obrad sa začína úvodnou modlitbou. Potom položí biskup ruku na hlavu birmovanca, pomaže ho posväteným olejom (krizmou( a povie: „PRÍJMI ZNAK DARU DUCHA SVATÉHO“. Birmovaný odpovie: „Amen“ na znak súhlasu. Biskup sa dotkne jeho líca a povie: „Pokoj s tebou“. Odpoveď: „I s duchom tvojím.“ Každý má mať birmovného rodiča a môže prijať nové meno.

 

POMOCNÉ OTÁZKY

 

    163. Čo Kristus dáva krstom človekovi?

            Kristus dáva krstom človekovi dary vykúpenia,

            ktorými sa stáva Božím dieťaťom a členom Cirkvi.

    164. Čo znamená meno kresťan?

            Meno kresťan znamená, že pokrstený je akoby druhý

            Kristus - s Kristom je zjednotený a jemu je podobný.

    165. Čo je sviatostným znakom krstu?

            Sviatostným znakom krstu je liatie vody a slová

            Krstnej formuly.

    166. V čom je dospelosť kresťana?

            Dospelosť kresťana je v samostatnosti vo viere

            a v zodpovednosti za Cirkev.

    167. Aké poslanie dáva sviatosť birmovania?

            Sviatosť birmovania dáva toto poslanie: byť

            Obrancom viery, apoštolom Krista a jeho svedkom

            vo svete.

    168. Čo je sviatostným znakom birmovania?

            Sviatostným znakom birmovania je krizmácia –

            Položenie ruky biskupa na hlavu birmovanca a

            pomazanie krizmou v sprievode slov biskupa.