POLAND
ENGLISH
SLOVENSKY
Kalendár
sobota 29. február 2020
Meniny má Radomír
Zajtra bude mať Albín
Vývoz
komunálneho a separovaného
odpadu 2020
Viac 
Ponuka
ubytovania
Viac
Téma č.24: MRAVOUKA: 3.4. HRIECH
Téma č.24: MRAVOUKA: 3.4. HRIECH
Jediné jedno slovíčko bude dnes predmetom našej úvahy a to slovíčko je hriech. Slovo, ktoré vraj už dnes patrí do archívu ako archaické, čiže zastaralé slovo. Kto by dnes myslel na hriech, kto by sa ho bál, veď hriech nejestvuje, veď človek má slobodu a načo ju obmedzovať nejakým hriechom. Žiaľ, aj takto rozmýšľa dnešný mladý človek bez toho, aby sa obzrel okolo seba a videl následky hriechu. Nevidieť hriech a jeho následky je niečo podobné, ako keby si človek zažmúril oči a povedal, že nejestvuje slnko. Skúsme sa teda zamyslieť nad otázkami, čo je hriech, aké sú jeho následky...?
Čo je hriech
Hriech je rozhodnutie, voľba a vina človeka, ktorý vypovedal Bohu svoje slobodné a uvážené „nie“. Teda človek podľahol riziku, ktoré je spojené nevyhnutne s jeho slobodou. Slobodu, ktorá mu bola daná, aby vytvorila z neho bytosť a dôstojnosť osoby líšiacej sa od zvieraťa, zneužil k svojmu osobnému rozkladu. (K.H.Schelkle, Schuld als Erbteil?, Einsiedeln 1968, s.52)
Kto sa stavia proti Božej vôli, stáva sa mu neposlušným. I vtedy, keď každé dobrovoľné prestúpenie Božieho zákona neobsahuje uvedomené a zámerné nepriateľstvo voči Bohu, v skutočnosti je ono odmietnutím Boha. Apoštol Pavol píše: „Veď zmýšľať podľa tela je nepriateľstvom voči Bohu, lebo sa nepodriaďuje Božiemu zákonu - a ani sa nemôže. A tak tí, čo žijú telesne, nemôžu sa páčiť Bohu.“ (Rim 8. 7-8). Hriech teda znamená stav znepriatelenia s Bohom, stav neposlušnosti voči Bohu, stav nespravodlivosti voči Bohu, stav zotrvávania v zajatí lží, čiže jediným slovom je to stav odmietnutia Boha.
Človek, ktorý je pozvaný k láske, môže teda lásku odmietnuť. Hriech je výsmech z lásky Božej. Hriech zasahuje Boha, aj keď je namierený iba proti človekovi. Odkedy totiž Ježiš Kristus stmelil v sebe božstvo a človečenstvo, odkedy sa skrze neho Boh spojil s celým ľudstvom a úplne ho prijal, odmietnuť úd ľudstva znamená odmietnuť aj hlavu. Odmietnuť milovať človeka znamená odmietnuť milovať Boha. Preto apoštol Ján napísal: „Ak niekto povie: „Milujem Boha“, a nenávidí svojho brata, je luhár.“ (1 Jn 4, 20)
Mnohí ľudia prežívajú svoj hriech veľmi silno. Po ťažkom hriechu priam pociťujú priehradu medzi sebou a Bohom, odlúčenosť od Boha. V tomto stave odvrátenia od Boha cítia: teraz som prehral podstatu svojho života. A zmocní sa ich akási tajomná úzkosť, akoby bola pod nimi otvorená priepasť.
Iní stonajú: „Jednoducho nie som schopný zachovať Desatoro.“ U týchto ľudí je pudovosť azda taká silná, že im jednoducho „kone vždy utečú“, aj keď sa snažia udržať na uzde svoj hnev, zmyselnosť a zbabelosť.
Tu je jedno dôležité. Pred Bohom sa hodnotí naša vôľa, naša snaha, naše poctivé predsavzatie. Nech stojíme hocikde, či v bahne alebo na vrchole výšin, máme možnosť pozdvihnúť svoje oči a usilovať sa postupovať nahor. To rozhoduje o hodnote nášho života.
V našom živote sa vyskytnú hriechy. Ak však hľadáme cestu nahor, sme vždy na ceste k Bohu. (Herbert Madinger, Základ viery I., s. 28) Ako píše apoštol Ján: „Deti moje, toto vám píšem, aby ste nehrešili. Ale keby niekto zhrešil, máme u Otca zástancu: Ježiša Krista, Spravodlivého.“ (1 Jn 2, 1)
Môže sa však stať, že človek napriek ponuke milosrdného Boha, hľadajúceho stratenú ovečku zamotanú v tŕní hriechu, nie je ochotný dať sa nájsť a dať sa privinúť na srdce Dobrotivého Pastiera, a dobrovoľne a tvrdošijne zostáva vo svojom hriechu: vtedy máme do činenia s pravým opakom Božieho prebývania v nás, s pravým opakom milosti posväcujúcej, s pravým opakom večného života v nás: taký človek nosí v sebe večnú smrť, večné zatratenie. Takisto totiž ako Boh neudeľuje večný život až po smrti, ale dáva ho v zárodku už za živa tu na zemi, takisto aj večné zatratenie. Keď sa človek sám dobrovoľne rozhodne smrteľným hriechom odmietnuť Boha, jeho odmietnutie Boh rešpektuje. Boh sa nemôže stať v mene lásky násilníkom a vlamačom do ľudského srdca. Keď človek volí stratiť Boží život v sebe, dostáva sa nevyhnutne do opozície života, do opozície šťastia, a to je zatratenie. (Olivier de
Ako delíme hriechy?
Všetky hriechy ľudí nie sú rovnaké, rozlišujeme ich podľa toho, či sú malým, alebo veľkým zanedbaním lásky. Veľkého hriechu sa dopustí človek, ktorý vedome, dobrovoľne a vo vážnej veci poruší Božie prikázanie. Voláme ho aj ťažký alebo smrtiaci hriech, lebo v nás ničí Boží život a trhá naše spojenie s Kristom. Malý hriech - ľahký alebo všedný - spácha človek, ak prestupuje Boží zákon v malej veci alebo nie celkom vedome, alebo nie úplne dobrovoľne. Voláme ho aj raniaci hriech, lebo zraňuje dušu a oslabuje našu lásku, ale Boží život ním nestrácame.
Na prednáške pastorálnej teológie nám p.profesor J.Vrablec povedal takéto prirovnanie, keď hovoril o všednom hriechu ako o hriechu zraňujúcom. Predstavte si, že sa nechtiac pichnete hrdzavou ihlou. Pomyslíte si, veď je to nič, však je to iba malé pichnutie, no po niekoľkých dňoch zistíte, že vás začne bolieť prst, potom celá ruka a keby nebolo pomoci, mohlo by to skončiť aj tragicky. Čo to znamená? Nesmieme podceňovať ani takzvané všedné alebo malé hriechy, nakoľko môžu viesť človeka k ľahostajnosti, otupujú ostražitosť a človek môže ľahko upadnúť aj do smrteľných hriechov, ktoré môžu mať za následok večnú smrť, čiže zatratenie.
Sväté písmo za najhoršie považuje hriechy do neba volajúce a hriechy proti Duchu Svätému. Za hriechy do neba volajúce považuje: vraždu, sužovanie vdov a sirôt a vykorisťovanie robotníka. Sú to hrubé porušenia lásky k blížnemu, ktoré volajú o trest Boží do neba. Proti Duchu Svätému sa prehrešujú ľudia, ktorí odporujú jeho láske a milosti. Tieto hriechy sú prekážkou kajúcnosti a Božieho odpustenia a môžu mať rôzne podoby: opovážlivo sa spoliehať na Božie milosrdenstvo, pochybovať o Božom milosrdenstve a oddať sa zúfalstvu, odporovať poznanej zjavenej pravde, závidieť blížnemu Božiu milosť, zatvrdiť si srdce oproti spasiteľnému napomenutiu, zotrvávať tvrdošijne v ne kajúcnosti. Pán Ježiš o týchto hriechoch povedal: „Kto by sa rúhal Duchu Svätému, to sa mu neodpustí.“ (Lk 12, 10)
Svätý Pavol apoštol nás varuje pred cudzími hriechmi: „Nemaj účasť na cudzích hriechoch.“ (1 Tim 5, 22) Cudzie hriechy sú tie, ktorých sa dopúšťajú iní ľudia, ale počítajú sa aj nám pre spoluúčasť na ich skutkoch. Táto spolupráca pri hriechu iných môže mať mnohoraké podoby: nahovárať na hriech, kázať hrešiť, súhlasiť s hriechom, mlčať pri hriechu druhých, pomáhať pri hriechu, schvaľovať a zastávať hriechy iných a podobne.
Svätý Ján apoštol napísal: „Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda.“ (1 Jn 1, 8)
Následky hriechu
Niektorí ľudia žijú v zajatí klamu, že hriech im môže priniesť niečo dobré, a zrieknuť sa ho považujú za ujmu. Túto ilúziu odhaľuje Pán Ježiš celým životom, ale najmä svojou smrťou na kríži. Učí nás, že hriech je zlo v každom ohľade a že v ňom niet nič dobrého.
Hriech je zlo hlavne preto, že uráža Boha. Je veľkou nevďačnosťou voči dobrote nebeského Otca, nevernosťou voči Kristovi a zarmucovaním Ducha Svätého. Hriechom sa človek stáva nepriateľom Bohu a zároveň aj ľuďom.
Hriech nikdy nie je súkromnou záležitosťou človeka a má vždy aj spoločenský dopad. Hriechom ubližujeme a škodíme celej Cirkvi. Ako chorý zub robí mnoho nepríjemností celému telu, podobne aj hriech jednotlivca ubližuje celému organizmu tajomného tela Kristovho. Človek v hriechu je „neplodnou ratolesťou“ - mŕtvym údom Cirkvi, ako to povedal Pán Ježiš: “Ak niekto neostane vo mne, vyhodia ho von ako ratolesť a uschne. Potom ich pozbierajú, hodia ich do ohňa a zhoria.“ (Jn 15, 6)
Zloba hriechu je aj v tom, že je ničiteľom ľudských hodnôt. Ľudia hriechom kazia výdobytky svojej práce a činnosti, poklady kultúry, životné potreby a zdravie. Hriech ničí aj duchovné hodnoty, najmä naše zásluhy pred Bohom. Hriechom umŕtvené zásluhy môžu znova ožiť, keď sa hriechu zbavíme.
Zloba hriechu je namierená najmä proti človekovi, ktorý sa ho dopúšťa. Ničí jeho duchovný život, pretrháva spojenie s Bohom a vyhasína lásku k Bohu i k ľuďom. Prináša mu vnútorný nepokoj, výčitky svedomia a nešťastie. Veľkým nešťastím hriechu je, že nás oberá o vnútornú slobodu a robí z nás otrokov hriechu: „Každý, kto pácha hriech, je otrok.“ (Jn 8, 34) Hriech znepríjemňuje pozemský život, zapríčiňuje mnohé choroby a trápenia a napokon sa odmeňuje smrťou: „Lebo mzdou hriechu je smrť.“ (Rim 6, 23) Najhoršie zo všetkého, čo hriech spôsobuje človekovi, je, že ohrozuje večný život a „zasluhuje“ mu večné zatratenie.
Moja odpoveď
Pán Ježiš na kríži premohol hriech a nad ním zvíťazil. S Kristovou pomocou sme aj my schopní premáhať hriech a uchrániť sa pred ním. Bojovať proti hriechu sme sa zaviazali pri krste. Odvtedy je Pán Ježiš s nami a pomáha nám svojou milosťou hriech premáhať. Na boj proti hriechu nám dal aj účinné zbrane: modlitbu, sviatosti a sebazaprenie. Osobitnú posilu v boji proti hriechu máme vo sviatosti zmierenia a v častom svätom prijímaní, ktoré nás posilňuje a znižuje našu náklonnosť k zlému.
V boji proti hriechu sa treba sústrediť najmä na korene zla, z ktorých naše hriechy vyrastajú. To sú predovšetkým rany našej duše po prvotnom hriechu: pýcha, lakomstvo, nečistota, závisť, nemiernosť, hnev, a lenivosť. Voláme ich hlavné hriechy, lebo z nich pochádzajú všetky naše hriechy a chyby. Tieto náklonnosti k zlu musíme v sebe tlmiť a nedovoliť, aby sa v nás rozrastali. Slúži nám na to najmä sebazaprenie. Hlavné rany po hriechu hojí sväté prijímanie. Eucharistia je najlepším liekom proti našej hriešnosti.
Na hriech si dávame veľký pozor zvlášť v pokušení. Je to nabádanie a nutkanie k hriechu. Môže pochádzať od zlého ducha, zlého sveta alebo z našich náklonností k zlému. Jeho nebezpečenstvo je v tom, že sa nám hriech falošne javí ako dobro. Pokušenie samo osebe ešte nie je hriechom, stane sa ním až vtedy, keď s ním vnútorne súhlasíme. Odmietnuť pokušenie je dobrý skutok a zásluha pre nebo. Najlepším poradcom v pokušení je hlas nášho svedomia. Pán Ježiš nám dal príklad, ako sa máme v pokušení zachovať, keď dovolil, aby ho zlý duch pokúšal na púšti. Ako zbraň proti pokušeniu nám odporúčal aj modlitbu: „Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia.“ (Mt 26,41)
V niektorých okolnostiach nám nebezpečenstvo hriechu hrozí viac. Takúto vonkajšiu okolnosť, ktorá nás obyčajne privádza k zlému, nazývame príležitosť k hriechu. Môžu ňou byť ľudia alebo veci, ktoré majú na nás zlý vplyv, napríklad zlá kniha, hriešna spoločnosť a podobne. Hriešnej príležitosti sa vyhýbame ako samému hriechu. Vyhľadávať ju a dobrovoľne v nej zostávať je hriechom. Vo Svätom písme čítame: „Kto miluje nebezpečenstvo, zahynie v ňom.“ (Sir 3, 27) Ak sa niekedy musíme zdržovať v okolnostiach, kde nám hrozí nebezpečenstvo hriechu, požívame pomôcky, ktoré ho zmenšujú. Tak meníme blízku príležitosť k hriechu na vzdialenú. Svätý Pavol apoštol nás povzbudzuje: „Oblečte si Božiu výzbroj, aby ste mohli čeliť úkladom diabla.“ (Ef 6, 11)
ZHRNUTIE ŠESTNÁSTEJ PREDNÁŠKY
Hriechom sú slová, skutky a túžby, ktoré sú v rozpore s Božím zákonom. Hriech uráža Boha aj vtedy, keď nie je zameraný priamo proti Bohu, ale proti blížnemu, proti spoločnosti aj proti sebe samému. Každý hriech má pôvod v srdci a v slobodnej vôli. Hriech je previnením proti rozumu, pravde a svedomiu. Zraňuje ľudskú prirodzenosť a znižuje solidaritu.
Kto sa dobrovoľne a s plným vedomím rozhodne vo vážnej veci proti Božiemu zákonu a proti konečnému cieľu človeka, spácha smrteľný hriech. Tým zničí nadprirodzený život svojej duše, čo má za následok večnú smrť. Obnoviť ju môže iba zásah Božieho milosrdenstva, čomu musí predchádzať vnútorné obrátenie hriešnika, a v normálnych podmienkach prijatie sviatosti zmierenia. Božie milosrdenstvo nemá hraníc. Kto vedome zotrváva v hriešnom postoji bez ľútosti, odporuje Duchu Svätému a odmieta odpustenie a spásu. Všedný hriech narušuje mravný poriadok, oslabuje čnosť lásky a spomaľuje pokrok duchovného života. Kto neľutuje všedné hriechy, a dobrovoľne v nich zotrváva, znižuje si odolnosť voči smrteľnému hriechu. Opakované hriechy, aj všedné, zvyšujú náklonnosť k zlému a otupujú svedomie. Trvalý návyk je neresť.
Sme zodpovední aj za hriechy druhých ľudí, ak máme na nich účasť nahováraním, príkazom alebo súhlasom.
POMOCNÉ OTÁZKY
109. Čo je hriech?
Hriech je neposlušnosť voči Bohu.
110. Kto sa dopúšťa ťažkého hriechu?
Ťažkého hriechu sa dopúšťa ten, kto vedome, dobrovoľne a vo vážnej veci prestúpi Božie prikázanie.
111. V čom je zloba hriechu?
Zloba hriechu je v tom, že uráža Boha, ubližuje Cirkvi a škodí na tele i duši samému hriešnikovi.
112. Ktoré sú naše hlavné náklonnosti k hriechu?
Naše hlavné náklonnosti k hriechu sú: pýcha, lakomstvo, nečistota, závisť, nemiernosť, hnev, lenivosť.
113. Ktoré sú hriechy do neba volajúce?
Do neba volajúce hriechy sú: vražda, sužovanie vdov a sirôt a vykorisťovanie robotníka.
114. Ktoré sú hriechy proti Duchu Svätému?
Hriechy proti Duchu Svätému sú: opovážlivo sa spoliehať na Božie milosrdenstvo, pochybovať o Božom milosrdenstve a
oddať sa zúfalstvu, odporovať poznanej zjavenej pravde, závidieť blížnemu Božiu milosť, zatvrdiť si srdce oproti
spasiteľnému napomenutiu, zotrvávať tvrdošijne v nekajúcnosti.
115. Ktoré sú cudzie hriechy?
Cudzie hriechy sú: nahovárať na hriech, kázať hrešiť, súhlasiť s hriechom, mlčať pri hriechu druhých, pomáhať pri hriechu,
schvaľovať a zastávať hriechy iných.
