História obce Vitanová

Vitanová je obec na Slovensku v okrese Tvrdošín so stredoslovenským nárečím. Názov je podľa osobného mena Vít alebo mena Vitan. Roku 1550 sa tu spomína ešte len lúka "partum Vitanova". O pár rokov však zemepán oravského hradného panstva Václav Sedlnický súhlasil so založením novej osady a šoltýstva roku 1552 na klčovisku zvanom "paszeky Vitanova", o čom svedčí aj vyšetrovanie z roku 1622. Podľa zápisu o tomto vyšetrovaní rozkázali zámockí úradníci "Jakubovi, šoltýsovy vitanovskému, aby priniesol list, jaký má na šoltýstvo. Z  kteréhožto listu zjavne sa poznáva, že niekedy pán Václav Sedlnický, toho času pán zámku Oravského, tú ves Vitanovu na nejakých pasekách Vitanova rečených roku 1552 dal vystaviti a na zámku Oravskom nadto šoltýstvo toho roku nejakovému Michalovi Kopthejí toho času šoltýstvo svému vydal". V daňových súpisoch prvý raz prichodí roku 1554 s 5 raľami a s poznámkou: "Títo boli valasi, ktorí neboli zdanení.". Roku 1564 - 1578 prichodí vo forme Wytanowa s 2 raľami; roku 1588 Witanowa, osada p. Thurzu s 2 portami; roku 1593 Wytanowo má 2 porty; roku 1598 bolo vo Vitanovej 18 sedliackych domov, ale roku 1604 klesol počet domov na 8. Roku 1607 Platthyovci protestovali proti tomu, že Thurzovci na území ich čimhovského majetku založili dedinu Vitanová. Roku 1608 sa spomína vo Vitanovej lúka "Wyssny Podhradsky", od ktorej majú ročne dávať do zámku 10 baranov. Podľa daňového súpisu z tohto roku pre veľkú biedu a hlad, boli len 3 domy na oddanenie. Z listiny vzťahujúcej sa na založenie Hámrov roku 1614 vysvitá, že sa vo vitanovskom chotári kopala železná ruda, ktorou sa zásobovali zabiedovské Hámričky. Roku 1614 Platthyovci znovu protestovali proti tomu, že Thurzovci na území ich čimhovského majetku založili dedinu Vitanovú. Roku 1615 Vitanová užívala hole Magurka a Čierny Szalass, kde chovali 350 oviec. Roku 1619 šoltýs Šimon s bratmi spravovali osadu, kde zdanili 5 sedliakov. Podľa súvekých názvov ralí rekonštruované mená prvých osadlíkov sú: Brucháč, Betin, Kuril, Drozd, Petro; roku 1624-1626 šoltýsi: Šimek a Kubo Vitanovský, Kubo Stachoň, Stas Poliak, majú mlyn a valchu. V celom chotári bolo osevnej plochy na 190 lukien zrna, lúk na 19 vozov sena, rodín 34. Roku 1658 vo vizitácii J. Hodíka bolo zaznačené, že „na žádost Vitanovcov dopuštěno im vystavěti kaplnu pro vyvarovaní se Kaply pápežskej“ v Čimhovej. Podľa sčítania tu bolo roku 1659 92 katolíkov a 346 evanielikov, spolu 438 ľudí. Roku 1677 v tejto osade Ján Vitanovszky „drží šoltýstva polovicu so spolniky 14, z kterých zanechavají se, aby dedinu riadili a dávky vybírali 4“, ostatní budú povinní za výsady každoročne platiť po 1 toliari. Sedliackych ralí bolo 5. Počas kuruckých bojov obyvateľstvo mnoho trpelo, preto sa roku 1686 konštatuje, že Witanowa pre zlé časy, opätovné pustošenie, odvlečenie dobytka , pre neúrodnosť pôdy a prílišné rekvirácie vojakov bola tak zbiedená, že nenašli na zdanenie viac ako 1,5 usadlosti. Obyvatelia sú roztrúsení a žobrú chlieb z domu do domu. Roku 1690 túto úbohú dedinu zasiahol blesk, takže bola celkom obrátená v prach a popol. Ešte i roku 1690 tu bolo mnoho zrúcanín. Roku 1712 boli obývané 3 rale, osevnej plochy v celom chotári bolo na 65 prešporských meríc zrna, lúk na 26 vozov sena a bol tu 1 obuvník. Roku 1715 bolo vo Vitanovej 5 osadených ralí, osevnej plochy v celom chotári na 710 korcov zrna, lúk na 44 vozov sena, gazdov 34 (asi 170 ľudí). Roku 1728 sa tu uvádza múčny mlyn o 1 kameni a píla. Ináč chotár je vrchovitý a neúrodný. Roku 1755 vyrábali obyvatelia tenké dosky (ako šindle) na zhotovovanie skríň. Roku 1778 tu bolo 319 ľudí na 7 raliach.

Správa dediny do vynesenia tereziánskeho urbára bola v rukách dedičných šoltýsov s menami: Vitanovský, Drozd, Trpka, Stachoň, atď. Potom riadenie dediny pripadlo na volených richtárov.

Cirkevne patrila Vitanová do Trstenej. V roku 1787 však bola pridelená k Hladovke. Keďže neboli ochotní prispieť na stavbu kostola v Hladovke, tak v roku 1800 sa od Hladovky odtrhli a pripojili sa k Čimhovej. Roku 1828 tu bolo 145 domov a 823 ľudí.

Vitanová ostala v poddanskom pomere oproti hradnému panstvu do vynesenia zák. čl. IX z roku 1848 o zrušení poddanstva. Zameraním vitanovského chotára roku 1850 bola zistená výmera 3039 kat. jutár a 937 štv. siah. Podľa sčítania roku 1870 tu bolo 157 domov a 756 ľudí. Po zrušení poddanstva sa pomer medzi hradným panstvom a starousadlíkmi upravil urbárskou dohodou z 11. 7. 1877.

Obec Vitanová patrila k Uhorsku do roku 1918, potom patrila k ČSR. Podľa sčítania roku 1930  tu bolo 173 domov a 777 ľudí. K 31.12.2004 je tu 1232 obyvateľov.

Vyvlastnenie lesov

Spoločných lesov nemali veľa, boli to také miesta, kde sa pôda nedala obrábať. V Oraviciach boli lesy panské. Vlastnil ich Komposesorát Oravského zámku. Tento mal aj svojich horárov po obciach a v Oraviciach. Po I. svetovej vojne, pri usporiadaní pomerov v novoutvorenej Československej republike, Komposesorát veľa lesov odpredal bývalým urbarialistom po obciach. V roku 2004 boli Oravice ukradnuté podvodmi Vitanovej a pridelili sa mestu Tvrdošín. Kostolík, ktorý postavili Vitanovci ostal Vitanovej .

Zamestnanie obyvateľstva

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Žili v primitívnych podmienkach. Jedávali chlieb z ovsenej múky, ktorú si doma mleli na ručne poháňaných kamenných mlynkoch, alebo v miestnom mlyne za mýto. Bohatosť chotára obce na hory predurčovala zamestnanie časti obyvateľstva pri ťažbe, preprave a spracovaní dreva. V r. 1755 vyrábali obyvatelia tenké dosky (ako šindle) na zhotovenie skríň. Mierne rozšírená bola výroba šindľov, dosák, tesárstvo, stolárstvo a kolárstvo. Nedostatok pracovných miest nútil obyvateľov odchádzať na sezónne práce do južnejších oblastí Uhorska a tiež sa mnohí vysťahovali do cudziny – predovšetkým do Ameriky.

Náboženstvo

Ľudia boli nábožensky veľmi založení. V nedeľu a vo sviatky chodili všetci do kostola do Čimhovej, nakoľko v obci kostol až do roku 1932 nebol. Preto taktiež všetky náboženské úkony /krst, sobáš, pohreb a pod./ chodili prevádzať do kostola v Čimhovej. Obyvateľstvo bolo rímsko-katolíckého vyznania. V roku 1932 si obyvatelia postavili kostol. Oltáre boli vyrobené v roku 1933 v Trenčíne.

Ďalší vývoj obce Vitanová

Do roku 1918 patrila obec k Rakúsko-Uhorskej monarchii. Po skončení I. svetovej vojny, z ktorej sa nevrátilo 20 obyvateľov, obec patrila do novoutvorenej Československej republiky. Život v obci nadobudol nový charakter.

Richtárom v obci po prvej svetovej vojne sa stal Matej Drozd. Celé pracovné úsilie obce bolo zamerané na stavbu nového mosta na hornom konci, pretože starý drevený most už nevyhovoval.

Obyvatelia obce boli silne nábožensky založení. Neustále predkladali obecnému zastupiteľstvu požiadavku, aby sa začalo so stavbou kostola v obci. Kostol sa začal stavať v roku 1932  a v roku 1935 bol slávnostne otvorený. Na stavbe  sa podieľal staviteľ Hofman z Turčianského Svätého Martina a  oltáre  sú od majstra Dlugopolského z Trenčína.

Ťažké obdobie nastalo pre obec vypuknutím druhej svetovej vojny. Na jeseň roku 1938 prišli do obce hitlerovské vojská na autobusoch a nákladných autách. Usadili sa poniže obce v poli. Dňa 1. septembra v roku 1939 včas ráno začala streľba z kanónov a asi po troch hodinách sa vojská presunuli smerom k obci Hladovka.

Po vypuknutí SNP, dňa 31. augusta 1944  bola vyhlásená mobilizácia, ktorú obyvateľstvo prijalo s pochopením. Mužstvo podliehajúce mobilizačnej vyhláške nastúpilo k vojenskej posádke do Dolného Kubína. Po príchode vlakov na železničnej stanici ich už čakali povstaleckí vojaci, aby ich odviedli do kasárni. Dňa 5. septembra 1944 prišla partizánska jednotka, ktorá mala za úlohu vyhodiť železobetónový most na dolnom konci obce. Most však bol poškodený len čiastočne.

Mnoho občanov, najmä mužov sa zúčastnilo priameho odboja. Obyvateľ Jozef Ondrík bol účastníkom prvej československej paradesantnej brigády. 23. februára 1945 nemecké vojská uskutočnili na obec Vitanovú prepad. Obec bola podpálená a takmer celá vyhorela.