Symboly obce Vitanová sú evidované v Heraldickom registri pod signatúrou V-20/95.

 

Erb obce Vitanová

 

V červenom štíte strieborný mních zo zlatou vetvičkou s tromi ľaliami v pravej ruke a zlatým krucifixom v ľavej ruke,

sprevádzaný hore tromi menšími a po bokoch dvomi väčšími zlatými hviezdami.

 

 

Vlajka obce Vitanová

 

Pozostáva zo siedmich pruhov vo farbách

bielej, žltej, červenej, bielej, červenej, žltej  a bielej.

 

 

 

 

Obecný erb - expertíza, V Bratislave 20.7.1992

 Univerzita Komenského, Filozofická fakulta, Katedra Československých dejín a archívnictva.

Vďaka najnovším  historickým výskumom vieme, že obec Vitanovú založil r. 1552 František Turzo na majetku Čimhovej a šoltýstvo v nej udelil Michalovi Koptejovi. Správa dediny v rukách dedičných šoltýsov bola až do vynesenia tereziánskeho urbára. Vitanová až do roku 1848 patrila Oravskému hradnému panstvu. Z listiny r. 1614 sa dozvedáme, že v chotári sa dolovala železná ruda. Miestni obyvatelia boli predovšetkým roľníci, chovali ovce, dobytok, neskôr si privyrábali aj domácimi remeslami.

Podľa doteraz známich prameňov obec ako svoj symbol od 18. storočia  používala patróna farského kostola. K objasneniu jeho totožnosti nemáme ani jeden priamy písomný doklad. Prvá správa o miestnom kostole je veľmi nejasná. V dokumente z r. 1658 sa uvádza, že „ na žadost Vitanovcov dopuštěno im vystavěti kaplnu pro vyvarovaní se kaplny pápežskej".  Podľa daľsích zistení si  Vitanovčania túto kaplnku vôbec nepostavili. A.Kavuliak uvádza, že cirkevne patrila Vitanová do Trstenej, r. 1787  bola pridelená k Hladovke. Pretože občania neboli náklonní prispievať na stavbu kostola v Hladovke, r.1800 sa od Hladovky otrhli a pripojili sa k Čimhovej. Vo Vitanovej sú dnes dve kaplnky. Jedna ktorej čas vzniku nieje známi je zasvätená Božskému Srdcu, druhá z  r.1900 Panne Márii./ Kaplnka sv. Anny v Oraviciach, ktoré sú dnes miestnou časťou Vitanovej s našim problémom nesúvisí/.

Totožnosť patróna v pečatidle z 18. storočia z doterajších výskumov nieje teda známa. Pretože ide o svetca v dlhom kňazkom odeve, ktorý v pravej ruke drží ratolesť a v ľavej krucifix, nad hlavou má tri hviezdičky, po stranách postavy dve hviezdičky predpokladáme, že  na najstaršom pečatidle obce je zobrazený sv. Ján Nepomucký. Ten sa totiž bežne zobrazuje s krucifixom,  palmovou ratolesťou a s piatimi hviezdičkami okolo hlavy. Zvykne mať na hlave biret, ktorý však na pečatidle Vitanovej chýba. Opísané oválne pečatidlo z 18. storočia má kruhopis: SIGILL/um/ - POS/sesionis/ VITTANOVA a dodnes sa nachádza v  Oravskom múzeu v Oravskom Podzámku.

Označiť za pôvodného patróna Vitanovej sv. Jána Nepomuckého s úrčitosťou nemôžme práve pre spomenuté odchýlky mezi postavou na pečetidle a jeho bežným zobrazovaním / výrazná palmová ratolesť, biret  a päť hviezdičiek okolo hlavy/. Neistotu znásobuje ďalšie pečatidlo Vitanovej, ktoré je podľa maďarského kruhopisu renováciou staršieho pečatidla z r. 1846: VITANOVA KÖZS/eg/ : PETSÉTJE MEGUIT/va/: 1846. Jeho  odtlačok sme našli na dokumente z nasledujúceho roku. I toto pečatidlo je oválne. Tu však na pažití stojí františkán v typickom františkánskom rúchu - okolo pása má cingulum. V pravej ruke má výraznú halúzku s drobnými listkami, ináč je podoba svätca presnou kópiou  pečatidla z 18. storočia /v ľavej ruke má krucifix, rovnako je rozložených päť hviezdičiek, tri nad hlavou, dve po stranách svätca/. Podľa reverendy sme svätca náchylní považovať za sv. Františka z Assisi. Tento svätec však máva v jednej ruke ľaliu, v druhej krucifix, pritom nebýva doprevádzaný hviezdičkami.

Z Vitanovej poznáme ešte jedno pečatidlo. Jeho odtlačok sme našli na dokumente z r. 1867. Kruhopis tohto pečatidla znie: VITANOVA : KÖZS/eg!/ PECSETJE . MEGUJITVA . Tu je z kruhovom poli zobrazená na pažiti stojaca svätica v pravej ruke s ružou, v ľavej s krížom. Postavu pokladáme za sväticu podľa ruže v pravej ruke. Na tomto pečatidle chýbajú hviezdičky.

Z povedaného vyplýva, že totožnosť patróna Vitanovej nevieme presne určiť. To nám však neprekáža pri heraldickej úprave historického symbolu obce. Za predlohu obecného erbu berieme najstarší prameň - pečatidlo z 18. storočia. Podľa neho by mal byť štít červený, svätcov odev strieborný /biely/, krucifix a vetvička zlaté /žlté/ hviezdičky strieborné /biele/.

Prof. PhDr. Jozef Novák, DrSc.